Rudina, Rudinská, Rudinka

  Obec Rudina leží na severovýchodnom okraji Javorníkov v doline Rudinského potoka nad jeho ústím do Kysuce. Svojou rozlohou 630 ha a počtom 1507 obyvateľov patrí k stredným obciam regiónu. V chotári obce sú prevažne lesy s nadmorskou výškou 350 - 560 m.

            Ako trvalo osídlená dedina patriaca zemanom vznikla na prelome 13. a 14. storočia. V rodinnom mene (Rugyna) sa spomína v r. 1359, r. 1364 Rudzina, r. 1506 ako Veľká Rudina. Do konca stredoveku patrila zemianskym rodinámm Rudinský a Čičkan z Rudiny. Neskôr patrila budatínskemu panstvu a len menšia časť zemanom (Ordódy). V roku 1950 sa od obce odčlenila bývalá osada Rudinka a vytvorila samostatnú obec.

            Prvá železničná zastávka bola zriadená pri strážnom domčeku, ale keďže obyvatelia Rudiny nepodporili vo voľbách do peštianskeho snemu kandidatúru slúžneho Hajdína z KNM, tento dal zrušiť zastávku a obyvatelia chodili do Brodna. Žel. zastávka v Rudine bola obnovená v r. 1952.
            Počiatky školstva v Rudine sa spájajú s menom Štefana Martina Vávru, ktorý ako kanonik - farár zomrel v Maďarsku. Zanechal "základinu" v obnose 566 zlatých 70 grajciarov. Z úrokov tejto základiny dostával svoj plat miestny učiteľ (30 zlatých). Taktiež založil "základinu" pre mladíkov, ktorí by sa venovali kňazskému povolaniu. Prvá škola bola postavená v roku 1855-57. Nová škola pre ročníky 1 - 9 bola daná do užívania v r. 1961.

            Obec Rudina patrila do farnosti Kysucké Nové Mesto. 28. januára 1995 posvätil nitriansky biskup  Ján Chryzostom kardinál Korec nový kostol, ktorý je zasvätený Ružencovej Panne Márii. Tento bol 1. júla 2004 povýšený na farský kostol.

            V obci sa rozvíjalo ochotnícke divadelníctvo. Prvé divadelné predstavenie (hra od F. Urbánka) bolo 1925. Od roku 1973 v obci pôsobil ženský folklórny súbor Bukovinka.

            Ku kultúrnym pamiatkam patrí kaplnka s pôvodne klasickou zvonicou z r. 1907 a v nej socha Ružencovej Panny Márie; k prírodným pamiatkam chránené lipy "Tri kopce". Padlým občanom v 1. svet. vojne obec v roku 1933 postavila pomník s bustou M. R. Štefánika, pod ktorou bola uložená pamätná listina.
 

            Obec Rudinská má 958 obyvateľov (2012). Písomne je obec prvý krát doložená v súpise majetkov podliehajúcich dani Trenčianskej stolice z roku 1579 pod názvom Postenni. V ďalšom súpise z roku 1598 sa uvádza ako valašská obec pod názvom Rudniczka. Do roku 1798 bola obec súčasťou budatínskeho panstva vo vlastníctve rodu Suňogovcov. Po nich sa stal vlastníkom rod Čákyovcov a to až do zániku feudalizmu v roku 1848. Ako samostatná dedina vznikla z valašského osídlenia v hornej časti chotára Rudiny a jej prvými osadníkmi boli valašskí pastieri. Prví osadníci boli 3 rodiny valašských gazdov a niekoľko rodín želiarov. Prví obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, chovom valašských oviec a spracovaním produktov z nich, potom drevorubačstvom a spracovaním dreva.

            Neskôr sa rozmohol podomový obchod a drotárstvo, mnoho rodín odišlo za prácou do iných miest aj krajín ako drotári spolu s deťmi, ktorým sa hovorilo džarkovia.

            Vo filialke Rudinská si veriaci, za veľkej pomoci dp. Jána Tarábke z Nesluše postavili nový, moderný kostol zasvätený Panne Márii Fatimskej. Konsekráciu kostola, z poverenia nitrianského biskupa, vykonal Mons. Andrej Patka, 9. júla 1993.  V minulosti sa náboženský a sviatostný život veriacich v Rudinskej sústreďoval v kaplnke Nanebovzatia Panny Márie na cintoríne. Jej počiatok sa datuje do roku 1880. Z úcty k histórii sa hody v Obci Rudinská viažu k patrocíniu tejto kaplnky. Obec Rudinská je od 1. júla 2004 filiálkou farnosti Rudina.

            Obec Rudinka svojou rozlohou 313 ha a počtom 378 obyvateľov je najmenšou obcou regiónu. Nachádza sa na južnom okraji Kysuckej kotliny, bezprostredne pred Kysuckou bránou, ktorá oddeľuje Žilinskú a Kysuckú kotlinu. Obci dominuje vrch Rochovica s výškou 640 m a na druhom brehu rieky Kysuce vrch brodnianka (720 m). Oba boli vyhlásené za prírodné rezervácie. Kysuckú bránu tvorí zúžený úsek Kysuckej doliny v jej dolnej časti s charakterom tiesňavy. Kysucká brána je prirodzeným, estetický pôsobivým vchodom na Kysuce z južnej strany spolu a korytom rieky Kysuca.

     Uprostred obce sa nachádza kaplnka sv. Jána Krstiteľa z roku 1939. Po obnovení domu nádeje sa v ňom veriaci pravidelne schádzajú na slávení svätej omše. V kaplnke sa slávi sv. omša len na sviatok Narodenia Jána Krstiteľa, kedy sú v obci hody. Bývalá filiálka farnosti Kysucké Nové Mesto je od 1. júla 2004 filiálkou farnosti Rudina.